Život Pabla Acunu z Paraguaja bol poznačený od momentu, ako uzrel svetlo sveta. Lekárom v rukách skončilo bábätko, ktoré nemalo vyvinuté ruky ani nohy. Lekári boli presvedčení, že dieťa neprežije. Pablova mama sa však nevzdala.

Najlepším pomocníkom malého chlapca bol od začiatku jeho drevený fúrik, na ktorom ho ľudia prevážajú dodnes. Jeho dcéra prezradila, že otec na fúriku aj spí. Prakticky žije na fúriku. Pablo sa nedokáže pohybovať sám a je vždy odkázaný na inú osobu. Vie však nosom ovládať svoj mobilný telefón a rovnako používa aj diaľkový ovládač od televízora.

Napriek všetkému sa Pablo snažil mať normálny život. Ako mladý muž sa stal dvojnásobným otcom. Keď mala jeho mladšia dcéra len pár mesiacov, manželka sa rozhodla odísť a dve dievčatá nechala v starostlivosti ich otca, ktorý sa dievčat nemienil vzdať a urobil všetko preto, aby zostali s ním. Pomáhala mu jeho mama.

Mladšia dcéra Élida prezradila: „Nikdy som nevidela svojho otca smutného. Je vždy veselý a dáva mi veľmi múdre rady, aj keď nikdy nechodil do školy. Je to veľmi inteligentný človek, ktorého obdivujem.“ Élida sa po rokoch vrátila do rodnej krajiny, aby sa mohla starať o svojho otca, aj keď starostlivosť vôbec nie je jednoduchá. Urobí však preňho všetko, čo môže.

„Môj otec je môj svet. Je to môj priateľ, dôverník a je najlepším otcom na svete.“


Zdieľať: