Od jednej známej som dostal SMS správu, či by som nenavštívil jedného pána, ktorý k nim chodieval na bohoslužby, ale potom odišiel do Žakoviec pri Kežmarku do nejakého ústavu na doliečenie. Onomu pánovi som napísal list, aby sa nestalo, že keď tam prídem ho nenájdem. Asi o týždeň som dostal list, ale nie od neho. Vrátil sa mi môj list s tým, že adresát bol odsťahovaný. Keď som o tom informoval svoju známu, nevedela, čo sa mohlo stať. Čakal som vyše pol roka, kým mi zistila jeho novú adresu. Nachádzal sa niekde v Trenčíne.

Opäť som mu napísal list ako predtým. Vysvetlil som mu, odkiaľ mám jeho adresu a ponúkol mu, že keď pôjdem okolo, môžem ho navštíviť. Ten pán mi hneď odpovedal: „Teším sa na stretnutie. Som v nemocnici a nemám sa dobre. Obávam sa, že sa ku mne nedostanete, pretože vás nepustia.“ Ja som mu odpovedal: „Nemusíte sa báť. Určite sa k vám dostanem, pretože mám duchovenský preukaz.“ Odpoveď prišla zanedlho. V liste mi opísal, v akom stave sa nachádza a čo všetko v živote napáchal. List zakončil vyznaním, že v kuchyni nožom zavraždil vlastnú manželku. Hneď som mu odpísal. List som začal textom z Prvého Jánovho listu 1,9: „Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“ Poďakoval som mu za list a sľúbil, že keď pôjdem najbližšie okolo Trenčína, preruším cestu a navštívim ho.

Ani nie po dvoch týždňoch som dostal ďalší list. Bol podaný na pošte v Trenčíne, ale písmo na obálke nebolo jeho. Keď som list otvoril, dozvedel som sa, že bol napísaný spolubývajúcim onoho pána. Predstavil sa mi a oznámil, že na štvrtý deň po tom, čo dostal odo mňa list, ten pán zomrel. Veľmi sa tešil na moju návštevu a rozhovor. Ale potom prišiel deň, keď cítil, že prichádza koniec. Preto požiadal jeho, aby ma o tom informoval.


Zdieľať: