Keď prišiel prvýkrát na onkologické oddelenie, jeho inštinkt mu hovoril, že také zložité ľudské príbehy a umieranie nezvládne. Vyštudoval prestížne univerzity v Standforde, Oxforde a Harvarde, no tie ho len nedostatočne pripravili na to, ako sa má správať pri ľuďoch, ktorí vedia, že sa blíži ich koniec.

Hematoonkológ a laureát Pulitzerovej ceny Siddhartha Mukherjee, americký lekár, ktorý sa narodil v indickom meste Dillí, sa so smrťou stretáva na dennom poriadku. Po rokoch praxe si všimol, že všetci umierajúci pacienti pred smrťou rôznym spôsobom vyslovujú štyri podobné frázy:
Chcem ti povedať, že ťa milujem.
Chcem ti povedať, že ti odpúšťam.
Povieš mi, prosím, že ma miluješ?
Odpustíš mi, prosím?

Odporúča, aby sa ľudia naučili milovať a odpúšťať skôr ako pár minút pred smrťou. Odpúšťanie môže byť niekedy náročné, prejavy lásky nás nemusia stáť takmer nič. „Ľudom môžete prejaviť lásku aj tým, že budete hovoriť ich jazykom lásky – umyjete auto svojej partnerky bez toho, aby vás o to požiadala, svoju mamu prekvapíte kvetmi. Choďte na večeru s priateľmi alebo niekoho objímte. Stačí povedať ‚milujem ťa‘ alebo ‚vážim si ťa‘,“ odkazuje lekár, ktorý si želá, aby ľudia milovali a odpúšťali aj skôr ako na smrteľnej posteli.


Zdieľať: