Brat Šavol v knihe Boží šašo napísal:

V jednom kláštore zabúchala na dvere bezdomovkyňa. „Prineste mi, prosím, polievku. Som veľmi hladná.“ Brat vstal a priniesol jej tanier teplej polievky. Keď ju dojedla, z plného hrdla začala spievať. „Choďte do kuchyne a povedzte kuchárovi, že navaril takú dobrú polievku, že aj bezdomovkyňu rozospievala. Bola som aj v susednom kláštore. Poprosila som ich o pohár čaju. Začali sa ma pýtať, že prečo takto žijem, že sa určite málo modlím, že ma takto Boh trestá za môj život. Po asi desiatich minútach výčitiek mi napokon priniesli pohár čaju. Priznám sa, vôbec mi nechutil, na rozdiel od vašej polievky. Pochopila som, že do konca sveta budú kláštory a chudobní ľudia, aby ste vy mohli robiť dobré skutky. Nie my potrebujeme vás. Boh nám vie pomôcť aj bez vás. To vám nevie pomôcť bez nás,“ povedala a odišla.

Dávajme si pozor, keď sa navzájom počúvame. Je dôležité podať pohár čaju, ak nás niekto prosí o čaj a podať polievku, ak nás niekto žiada o polievku. Lebo ani nám Boh neponúka výčitky, keď ho prosíme o pomoc.


Zdieľať: