Po skončení základnej školy sa Kornelius začal učiť za záhradníka. Jedného dňa, keď sadil stromy, premrzol a tak sa rozhodol, že si zbehne po teplé oblečenie. Nemal vodičský preukaz, no napriek tomu sadol do auta a šiel. Nezvládol riadenie a priamo pred domom rodičov zrazil cyklistu. „Bol v bezvedomí. Keď som mu chcel pomôcť, zistil som, že jednu nohu má odtrhnutú. Bolo to strašné. Rodičia vybehli, prišla polícia, záchranná služba. Všetci spolužiaci išli okolo a videli to. Všetci ma okamžite vnímali ako pokrytca. Znovu som sa utiahol do seba. Cítil som veľkú vnútornú bolesť a veľmi som sa na seba hneval. Všetko bolo zrazu stratené.

Kornelius musel podľa rozsudku zaplatiť všetky nemocničné výdavky a operácie. Vo svojich 18 rokoch bol zadlžený až po uši. Začal znovu tvrdo cvičiť. Stal sa vicemajstrom Nemecka v kulturistickej disciplíne bodybuilding. Aby dokázal splatiť všetky dlhy, pracoval ako vyhadzovač v desiatich diskotékových kluboch v Stuttgarte. Bitky a násilie boli na dennom poriadku.

„Najhoršie som vnímal tú povrchnosť – ako sa každý na niečo hral. Urastení silní muži boli v skutočnosti vo vnútri malými deťmi. Navonok krásne ženy boli zneužívané a závislé od drog. Takú istú povrchnosť som však videl aj u seba.“

Keď začal s ľuďmi na diskotékach hovoriť o Bohu, bol veľmi prekvapený, že ho nikto nevysmial. Naopak, ľudia sa začali zaujímať a pýtať. Hľadali uňho nádej. Pretože sa s nimi neopíjal a nemal každú noc inú ženu, považovali ho za svätca. Kornelius stále viac premýšľal, čo ďalej. Ako vyhadzovač musel v podstate každú noc používať hrubé násilie a nenachádzal stratený pokoj.


Zdieľať: