S neviditeľnými a nepriateľskými mikroorganizmami zápasili ľudia od nepamäti, hoci o nich nemali ani potuchy. Rôzne poznatky zaznamenané v staročínskych spisoch, staroegyptských papyrusoch, staroindických vedách, Homérových dielach aj v Biblii vyústili neskôr do rôznych ochranných opatrení.

Prvé záblesky cielených protiepidemických krokov nachádzame v polovici 14. storočia v Benátkach. Toto mesto zaplatilo za sedem storočí svojho veľkomocenského obchodného postavenia najstrašnejšiu daň – postihlo ho sedemdesiat morových epidémií. V roku 1348 založili traja miestni šľachtici sanitárnu radu, ktorá mala právo izolovať nakazené a podozrivé lode, tovar i cestujúcich na jednom z priľahlých ostrovov. Zakrátko sa začala uvaľovať 30 až 40-dňová karanténa na všetky osoby, ktoré prichádzali z nebezpečných oblastí. Tovar sa skladoval na vyhradených miestach a rozličnými spôsobmi sa dezinfikoval. Napríklad poštové zásielky sa spočiatku striekali octom, neskôr sa používala para zo síry alebo formaldehydu. Na niektorých miestach sa takáto prevencia uchovala až do 20. storočia.


Zdieľať: