Som mamou desiatich detí. Dve deti sme dostali od Pána Boha, keď sa nám narodili. Ďalších osem sa nám narodilo v srdci – osvojili sme si ich. Každé dieťa, ktoré prišlo do našej rodiny, bol malý zázrak. Za zázrak považujeme aj to, že u našich osvojených detí sa nenaplnili prognózy, ktoré mnohí predpovedali. Je úžasné sledovať, ako sa pomaly rozvíjajú do krásy a prekypujú láskou. Predtým lásku nepoznali.

Pred niekoľkými rokmi sme náhle prišli o vlastnú dcéru. V ten večer, keď som sa dozvedela túto krutú správu, som stála pri okne a nemohla pochopiť, ako je možné, že život ide pokojne ďalej, zatiaľ čo ja prežívam takú nesmiernu bolesť. Keď som nad ránom nášmu jedenásťročnému synovi povedala, že Radka zomrela, mala som strach nechať ho samého. On ma však od seba odháňal. Chcel byť sám. Prehovárala som ho, ale on trval na tom, aby som odišla. Za zatvorenými dvermi som počula, ako nahlas plače. Po dlhšej chvíli vyšiel von, pozrel sa na mňa a povedal: „Mami, ty to prežiješ a ja už nebudem plakať, pretože verím, že v nebi sa s Radkou zase stretnem.“ Neraz som si na túto chvíľu spomenula. Ako dnes ho vidím, ako stojí vo dverách – silný a rozhodný. Teraz viem, že Boh ho použil, aby ma jeho viera posilnila.

Ellen Gomolová


Zdieľať: