Paulova rodina sa odsťahovala do Peru, keď bol ešte malý. Paul spomína: „Boli to ťažké časy. Môj otec ako pilot a vedúci pracovník zakladal nové aerolínie. Všetok svoj majetok vložil do podnikania. Pamätám si, že som často počul: „Teraz na to nemáme peniaze.“

Raz nám deťom povedal, že sa blížia mamine narodeniny. Dlho šetril, aby jej mohol kúpiť obľúbený parfum. Nikdy nezabudnem na deň, keď sme sa zišli v kuchyni a otec odovzdal mame krásne zabalený darček. Trasúcimi rukami ho rozbalila a uvidela parfum, ktorý milovala. Na jej tvári sa objavilo potešenie a prekvapenie zároveň. Potom sa jej zrazu parfum vyšmykol z rúk a rozbil sa na podlahe. Všetci sme v šoku zhíkli. Otec ani na chvíľu nezaváhal. Kľakol si, špičkami prstov sa dotkol parfumu a jemne ich priložil na matkin krk. Potom ju objal a vybozkával jej vlasy. O štyri mesiace nato otec zahynul pri tragickej havárii v Andách.

Hoci odvtedy uplynulo už päťdesiat rokov, otcova nežnosť v ten deň a to, ako veľmi si vážil moju mamu, vo mne zostane do konca môjho života.


Zdieľať: