Neviditeľný svet sa ľudskému oku pootvoril po zostrojením mikroskopu na prelome 16. a 17. storočia (bratia Janssenovci). Po päťdesiatich rokoch jeho používania si nemecký prírodovedec A. Kircher všimol v krvi postihnutých maláriou akýchsi „červíkov“. Podobné zvieratká uvidel neskôr aj vo vode a v hnijúcej pôde.

Oveľa známejší a slávnejší je Kircherov mladší súčasník Holanďan Anthony van Leeuwenhoek. Nebol to nejaký múdry profesor ani vedec, ale vedúci obchodu s metrovým textilom. Jeho koníčkom bolo zostrojovanie mikroskopov, do ktorých si sám brúsil šošovky. Urobil ich vraj viac ako štyristo. Keď mali schopnosť zväčšovať asi 270x, vytrvalo a starostlivo skúmal všetko, čo sa mu dostalo pod ruku. Leeuwenhoeka možno pokladať za objaviteľa cievnych vlásočníc, krviniek, nálevníkov, spermií a priečne pruhovaných svalov. Pozoroval aj mikróby a našiel ich všade – v kvapky dažďovej vody, v slinách, v nápojoch i v potravinách. Svoje nákresy s podrobným opisom posielal londýnskej kráľovskej spoločnosti. Dočítame sa v nich o drobných i väčších paličkovitých i špirálovitých „prekliatych potvorkách“, ktoré sa pohybujú, vlnia aj poskakujú, delia aj rozmnožujú. Ľudia konečne uvideli mikroorganizmy! Aká je však ich úloha v prírode a v ľudskom svete, to nevedeli Kircher ani Leewenhoek a ani ich oveľa učenejší súčasníci a nasledovníci. Trvalo ešte takmer dvesto rokov, kým sa presadil názor, že neviditeľné „potvorky“ skutočne žijú a že títo „milučkí drobčekovia“ dokonca vyvolávajú vážne choroby a sú pôvodcami rozsiahlych a strašných epidémií.


Zdieľať: