
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Počas choroby spoznáme hodnotu zdravia, počas zla hodnotu dobra, počas hladu hodnotu jedla a počas únavy hodnotu odpočinku.
Športovec
Miroslav bol viac ako desaťročie vášnivým športovcom a veľkým zástancom zdravého životného štýlu. Keď sa jeho váha vyšplhala k 100 kilogramom, začal aktívne športovať a dbať na to, čo je. Zrazu začal vnímať, že má vyšší tep, že akosi nevládze. Keď mu lekári oznámili, že má leukémiu, pochopil, že je to vážne. Pre celú rodinu to bol veľký šok. Takú správu nikto nečakal.
Napriek prvotnej veľkej bolesti sa s chorobou naučila žiť celá rodina. Na začiatku videli chorobu ako veľkú horu, ktorá sa nedá prekročiť, no pochopili, že nemá cenu sa nad tým takto zamýšľať. Uvedomili si, že aj malý krok je krok vpred. Oporou mu bola rodina, priatelia a viera. Choroba ich naučila byť k sebe láskavejší, citlivejší a empatickejší. So strachom o život sa láska zniekoľkonásobila.
„Život ide ďalej… Treba žiť dnes – v prítomnosti. Treba umyť riad. Dcéra má písomku, tak sa trochu poučíme. Musím napísať pani učiteľke, že lepšie to nedáme. Posunula som si priority,“ povedala manželka Mária Podhradská, ktorá vysvetlila, že ak má človek okolo seba lásku a ľudí, ktorí sú v tom s ním, zvládne všetko.