Od omrzlín mal úplne čiernu tvár, nohy ako z porcelánu, no pomaly kráčal i napriek tomu, že v dolných končatinách už nemal žiaden cit. Keď dorazil do základného tábora, horolezci a lekár nemohli uveriť, že žije. „Asi ste prekvapení, že ma tu vidíte,“ povedal im Beck Weathers, ktorý mal byť podľa všetkých už dávno mŕtvy. Horolezci, ktorí s ním mali vyjsť na vrchol hory, už zavolali jeho manželke, že počas výstupu tragicky zahynul.

Tento muž nemal tvár. Mal ju úplne čiernu, ako keby mal na sebe kôrku,“ spomínal jeden z horolezcov. Aj keď mal tvár sčernenú od omrzlín a jeho končatiny už pravdepodobne nikdy nebudú ako predtým, Beck Weathers chodil a rozprával. V priebehu niekoľkých hodín prišiel do základného tábora vrtuľník, ktorý nikdy nebol vo vyššej nadmorskej výške. Celú záchrannú akciu zorganizovala zo Spojených štátov Beckova manželka Margaret, ktorá trvala na tom, aby záchranári išli po jej polovičku. „Povedali mi, že táto cesta ma bude stáť ruku a nohu,“ vybavoval si slová záchranárov, ktorí mali pravdu.

Museli mu amputovať ruku, prsty na ľavej ruke aj nos. Ako zázrakom mu lekári dokázali vyrobiť nový nos z kože na krku a uchu. Aj keď Beck Weathers nikdy nevyliezol na všetkých sedem najvyšších vrcholov, dodnes má pocit, že svoj vrchol už dávno dosiahol. Jeho manželka súhlasila, že sa s ním nerozvedie a zostala po jeho boku.

Dvojica napísala knihu „Napospas smrti: Zostup z Everestu“ o tom, ako im skúsenosť na prahu smrti zachránila manželstvo. „Je to veľmi ťažké vyjadriť slovami, aké silné to bolo byť opäť s manželkou a deťmi a byť s nimi v bezpečí,“ povedal Beck Weathers. S Margaret oslávili 46. výročie svadby a stali sa starými rodičmi. Spoločne si užívajú každodenné obyčajné radosti.


Zdieľať: