Dvaapolročná Terezka bývala s rodičmi na dedine. Keďže oni nechovali sliepky, rada kŕmila a pozorovala sliepky u susedov. Neraz prišla k plotu a hodila im nejaké zvyšky z jedla alebo im len tak cez plot ponúkla listy z púpavy. Sliepky to mali veľmi rady. Vedeli sa o ne aj pobiť. Potom musel prísť kohút a urobiť medzi sliepkami poriadok.

Terezka sa z času na čas so sliepkami aj porozprávala. Povedala im „kotkodák, kotkodák…“ a nezabudla sa prihovoriť aj kohútovi. Rodičia jej vysvetlili, že kohút kikiríka hlavne ráno. Veľmi skoro ráno, dokonca ešte za tmy, svojím kikiríkaním budí všetkých ostatných a hlási, že o chvíľu bude deň.

V jedno zimné ráno, keď už všetci vstali – a dedko bol akurát u nich na návšteve – nepočuli kohúta ani raz zakikiríkať. Dedkovi to nedalo a spýtal sa: „Terezka, počula si dnes ráno kikiríkať kohúta?“

„Nie,“ odvetila Terezka.

„A čo sa stalo? Prečo dnes ráno kohút nekikiríkal?“

Terezka sa zamyslela a po chvíli vyhlásila: „Asi má slabé baterky!“


Zdieľať: