„Mama nevedela skoro dokonca, že beriem drogy. Zistila to až vtedy, keď som mesiac či dva neprišiel do školy,“ spomínal Michal Szabó, ktorý pre závislosť na drogách začal kradnúť. Zo začiatku kradol peniaze mame, potom predal nejaké zlato z domu a nakoniec kradol aj kamarátom.

„Mama nevedela, ako mi má pomôcť. Ktosi jej poradil, aby ma vyhodila na ulicu, že to je pre mňa jediná pomoc.“ Mal 17 rokov, keď skončil na ulici vo výťahovej šachte.

„Nahneval som sa na mamu, ako si to dovolila,“ priznal po rokoch Michal, ktorému sa vtedy začali vyhýbať aj kamaráti. „Veď kto by chcel mať za kamaráta bezdomovca,“ hovoril. Drogy a alkohol sa stali jeho jedinými spoločníkmi a pomáhali mu na všetko zabudnúť.

„Spával som vo výťahovej šachte v jednom paneláku na siedmom poschodí. Tam som si vždy večer vyliezol a tam som depkárčil. Keď si sám, všetko ti dôjde.“ V tme vo výťahovej šachte si uvedomoval, že všetci sa vracajú domov a on nemá kam ísť. Vedel, že ak by požiadal o pomoc, niekto by mu podal pomocnú ruku, no pýcha mu to nedovoľovala. Stále mal pocit, že je mu ubližované.


Zdieľať: