V jeden večer si Michal povedal, že ak existuje Boh, tak nech niečo urobí, pretože on sám už nevedel, čo má robiť. „Boh bol pre mňa dovtedy iba ako taký deduško alebo nejaký policajt, ktorý sedí na obláčiku, v ruke drží pištoľ a čaká, kedy spravíš nejakú chybu,“ povedal Michal. V ten večer nabral odvahu a rozhodol sa ísť za mamou, ktorú vtedy neznášal najviac na svete…

Michal skončil na liečení v Nitre. Potom mu mama vybavila pobyt v komunite v Chorvátsku. Tam sa zmenil jeho život.

„Do Cenacola som prišiel s ruksakom zla, ľudia ma tam však prijali s láskou. Nechápal som, ako sa ostatní chalani, ktorí na tom boli ešte horšie ako ja, dokázali zmeniť,“ spomínal Michal. Ale každé ráno o piatej kľačal na kolenách pri modlitbe a to mu dávalo silu. Tam pochopil, že klamal seba aj druhých a túžil po zmene. V komunite nakoniec zostal šesť rokov.

Za ten čas si uvedomil, že by mal poprosiť o odpustenia aj jedno z dievčat, s ktorými chodil, keď bral drogy. Až po rokoch si uvedomil, že ublížil niekomu, kto bol do neho veľmi zaľúbený. „Priateľka mi odpustila a povedala mi, že to chce ešte raz skúsiť.“ Michal si nakoniec vzal Lucku za manželku. Dnes sú už sedemnásobnými rodičmi. „Deti ťa naučia, ako byť otcom. Často ti nastavia zrkadlo, čo robíš zle a čo dobre.“

Michal chce svojím príbehom svedčiť, ako ho Boh zdvihol z úplného dna a že ľudia sa môžu zmeniť.


Zdieľať: