Dobre rozbehnutú nemocnicu však rok na to zasiahla prvá svetová vojna. Všetky dodávky humanitárnej pomoci z Európy boli zastavené. Tie, čo boli na ceste, museli sa vrátiť do Európy. Istý čas dokonca prežili so ženou v zajateckom tábore. „Každý deň, keď idem ráno do nemocnice, považujem za zvláštnu milosť, že môžem ľuďom dávať dobro a udržiavať ľudský život v dobe, keď toľko ľudí musí zo svojej povinnosti dávať iným ľuďom bolesť a smrť,“ napísal do svojho denníka krátko po vypuknutí Prvej svetovej vojny. Po skončení vojny cestoval po celej Európe a prednášal alebo hral na orgáne. O svojich skúsenostiach z Afriky napísal prvú knihu – Medzi vodou a pralesom.

Po siedmich rokoch sa do Afriky vrátil. Všetko, čo vybudoval, bolo zničené. Svoj pracovný čas musel znova deliť medzi pacientov a prácu na stavbe. Nová nemocnica (rok 1927) mala až 200 lôžok. Vždy, keď chýbali peniaze, vydal sa na cestu po Európe, kde prednášal a snažil sa osloviť kompetentných. Peniaze získaval aj predajom svojich kníh.

Za jednu z nich, nazvanú Mier alebo atómová vojna, dostal Nobelovu cenu za mier. Druhá svetová vojna opäť poznačila fungovanie nemocnice, ktorá bola odkázaná na pomoc z Európy. Po nej sa politický vývoj v Afrike zmenil. Gabon už nebol francúzskou kolóniou, ale samostatným štátom. Na historicky prvej poštovej známke, ktorú Gabon vydal, bol práve portrét Alberta Schweitzera. Tu v roku 1965 Albert Schweitzer zomrel.


Zdieľať: