Sharon Jaynesová v jednej svojej knihe spomína:

Môj dedko bol farmár a niekoľko detí ho nasledovalo v jeho zablatených šľapajach. Ako malé dievčatko som pozorovala, čo robí.

Pred sto rokmi farmári orali brázdy v zemi. Kráčali za pluhom, ktorý ťahala mulica. Farmár si kľakol na kolená a holými rukami zatláčal semená do skyprenej zeme. Nepoužíval postrek, ale ručne vytrhával burinu, ktorá mohla udusiť mladé rastlinky. Ak sa počasie zhoršilo a hrozili neskoré jesenné mrazy, snažil sa políčka na noc prikryť. Na poli postavil strašiaka, aby zaplašil vtáky. Jediným zavlažovacím systémom bolo priame potrubie z neba. Farmár a celá jeho rodina sa modlili k Bohu, aby zavlažil pole životodarným dažďom. Takýmto spôsobom sa staral o pole. To všetko sa skrýva za slovom obrábanie.

Aj ja rada beriem do rúk čerstvo zrýľovanú zem. Manžel mi každú jar pripomína: „Vezmi si pracovné rukavice. Zničíš si ruky.“ Mne je ale veľmi príjemne, ak môžem priamo do svojich prstov brať drobučké semienka, dávať ich do zeme a potom ich zahŕňať zeminou. Dúfam, že susedia nepočujú, ako sa nad čerstvo zasiatymi záhonmi modlím.


Zdieľať: