Iľja Iľjič Mečnikov sa narodil v roku 1845 v Charkove. Jeho otec bol Rus, matka Židovka. Bol vynaliezavý, inteligentný a neúnavný. Už ako 17-ročný poslal svoju prvú prácu do vedeckého časopisu. Spolupracoval s význačnými zahraničnými bádateľmi. Keď mal 32 rokov, začal pracovať v Paríži u Pasteura. Neskôr sa stal riaditeľom jeho ústavu.

Keď mal 23 rokov, oženil sa s krásnou, ale ťažko chorou ženou. Po štyroch rokoch mu manželka umrela. Obidvaja boli závislí od morfia. Iľja nechcel ďalej žiť a užil smrteľnú dávku drogy. Jeho silný organizmus však nepodľahol. Odolal aj zápalu pľúc. Počas ťažkej choroby svojej druhej manželky Iľja opäť riešil otázku života a smrti. Dvakrát po sebe si vstrekol krv človeka, ktorý bol chorý na spirochétovú horúčku. Prežil však aj to. Bolo mu súdene žiť a ďalej pracovať.

Umrel ako svetoznámy vedec vo veku 71 rokov. Zanechal po sebe veľké dielo ocenené doktorátom Cambridgeskej univerzity, členstvom Petrohradskej, Philadelphskej, Newyorskej a Bruselskej akadémie vied.

Bol nesmierne všestranný a vo všetkom sa usiloval nájsť nové cesty. Rád a veľa pracoval s jednoduchými organizmami – hubami, morskými hviezdicami, muchami a červami. Všade, aj u Pasteura, choval vždy malý cirkus žiab, mlokov, jašteričiek, holubov, aligátorov a opíc. A práve na tých najjednoduchších organizmoch urobil svoj najväčší objav – objavil bunky, ktoré chránia, pohlcujú a zabíjajú škodlivé telieska a mikroorganizmy, ktoré sa dostanú do tela zvierat a ľudí, a slúžia na obranu proti nákazlivým chorobám – objavil fagocyty, ktoré majú schopnosť rozlíšiť bunky vlastného organizmu od cudzích buniek a choroboplodných zárodkov a zaisťujú ich odolnosť proti všetkým neviditeľným mikróbnym nepriateľom.


Zdieľať: