Milý Janko, bolo to celkom zábavné. Nikdy nezabudnem na tie dobré časy a hlúposti, na ktoré som ťa naviedol. Je to pre mňa ťažké, ale musím ti to povedať. Je po všetkom. Zo začiatku šlo všetko veľmi hladko. Vedel som, že niečo hľadáš, ale nevadilo mi to. Môžem povedať, že som mal prvé miesto v tvojom srdci, pretože toho druhého priateľa som vydával len raz do týždňa.

Ale potom sa situácia začala zhoršovať. Pomaly, ale isto. Prvá zmena prišla hneď po škole. Vošli sme do tvojho domu a ako obvykle, ešte nikto nebol doma. Namiesto toho, aby si si pustil nejaké video a zhltol pár filmov, začal si čítať tú knihu. Našepkával som ti, aby si si to rozmyslel, ale ty si zahundral: „To nie je správne.“ Tak som odišiel.

Keď som sa o niekoľko dní vrátil, tvoj malý brat ťa otravoval. Ako obvykle chcel, aby si mu pomohol s úlohami. Namiesto toho, aby si ho odstrčil, pokojne si mu pomohol. Znovu som musel odísť. To sa na teba nepodobalo. Vyzeralo to tak, že ti na bratovi záleží, že ho máš rád. Poslednou kvapkou bolo to, že si dal svoje peniaze svojmu novému priateľovi, aby si komusi pomohol. Vždy sme predsa peniaze utrácali na zábavu. Tentoraz si povedal: „Toto je dôležitejšie.“

Teraz ťa už vídavam málokedy. Zaháňaš má čím ďalej, tým viac – práve tým, že čítaš onú knihu alebo sa rozprávaš s tým…, však vieš s kým. Ale pamätaj si, vždy budem na teba čakať.

satan

P.S. Prosím, nehovor ostatným o svojom novom priateľovi, lebo ich tiež stratím.


Zdieľať: