Farár Wilhelm Busch rozprával, ako raz dostal list od sadzača a to rovno z tlačiarne, ktorá priebežne tlačila jeho kázania. Sadzač v ňom písal, že sa vrátil z vojny úplne zdesený a bez viery. Mnohé veci mu predkladali ako pravdu. Neskôr sa ukázalo, že je to klamstvo. Preto nedokázal veriť ničomu. Nie div, že ho nesmierne hnevalo, keď musel každý týždeň sádzať kázanie práve on. Trápilo ho, že musí šíriť také nezmysly. Preto pri sádzaní vkladal do textu úmyselne najsmiešnejšie chyby. Bolo celkom jasné, že tlačové chyby sú úmyselné.

Po čase sádzač každý deň čakal, ako to skončí. Uvedomoval si, že vydavateľstvo to ďalej nemôže nechať tak. Náklady na korektúry boli príliš vysoké. Ale nič sa nedialo. Korektúry robil samotný Busch. Preukázal takú trpezlivosť, že sadzač sa začal sám pred sebou hanbiť. Nakoniec mu napadlo, že na tom posolstve zrejme naozaj niečo bude a tak začal kázania čítať – už nie s hnevom, ale zo zvedavosti. Čoskoro bol ich posolstvom premožený.

Svoj list farárovi Buschovi zakončil slovami: „Teraz zo srdca verím v Pána Ježiša, ktorého zvestujete, a každý týždeň sa teším na nové kázanie.“


Zdieľať: