Stará legenda hovorí, že jedného dňa umrel celkom nečakane ešte dosť mladý Smieško. Ocitol sa v rade ľudí, ktorý stál pred trónom nebeského Sudcu. Rad postupoval pomaly, ale isto. Smieško pozoroval správanie ľudí čakajúcich na výrok Sudcu. Videl, ako Ježiš obrátil niekoľko listov v knihe života a povedal prvému:

„Tu je napísané: Bol som hladný a dal si mi jesť. Krásne, nech sa páči ďalej.“

Nasledujúcemu prečítal: „Bol som smädný a dal si mi piť,“ ďalšiemu: „Bol som chorý a navštívil si ma. Pekné, vojdite obaja do nebeského kráľovstva.“

Ľudia v rade sa správali ticho a pokojne. Smieško rozmýšľal, spytoval si vedomie, porovnával sa s tým, čo vraveli iní. Uvedomil si, že on nič podobné nikdy neurobil. Nedal nikomu jesť, piť, nepozval nikoho na hostinu, nenavštívil nijakého chorého, neochránil slabých a utláčaných. Začal si robiť starosti a báť sa, čo bude s ním, ako sudca zareaguje na jeho prázdne konto. Triasol sa tým viac, čím bližšie bol k trónu.

Nakoniec prišiel rad naňho. So strachom pozrel na Sudcu, ktorý trpezlivo hľadal v knihe. Po chvíli Sudca zdvihol hlavu, pozrel na Smieška a riekol:

„No, je tu niečo o tebe, ale nie veľa. Niečo si predsa urobil. Je tu napísané: „Bol som smutný, rozčarovaný, stiesnený a ty si prišiel a rozprával si žarty. Prinútil si ma smiať sa a vrátil si mi radosť. Krásne, choď do neba!“

Smieško sa usmial najkrajším úsmevom a ako dieťa radostne poskakoval k nebeskej bráne.


Zdieľať: