K farárovi Büchselovi prišiel jedného dňa krajčír, ktorý býval o niekoľko domov ďalej. Sťažoval sa, že do dvanástej hodiny musí zaplatiť nájom 50 mariek. Keď nezaplatí, bude so svojou chorou ženou a šiestimi deťmi vyhnaný na ulicu. Jeho úspory boli už dávno úplne vyčerpané. Keď mu farár chcel niečo dať, odmietol to so slovami: „Nie, nechcem žiadne peniaze. Päťdesiat mariek mi predsa nemôžete dať. Ani ja si ich v priebehu hodiny, ktorá mi ešte zostáva, nedokážem vyžobrať. V žalmoch je napísané: ´Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa a ty ma budeš oslavovať.´ Volal som z hĺbky srdca, verný Boh počul a pomôže mi. Ale ako, to by som rád počul od vás. Už je jedenásť hodín!“

Büchsel odvetil: „Počkajte hodinu, uvidíme.“ Krajčír mlčky odišiel.

Desať minút pred dvanástou sa farár vydal na cestu, aby zistil, ako sa veci majú. Keď prichádzal k domu krajčíra, stretol sa s jednou bohatou ženou. „Dobre, že vás vidím,“ povedala. „Keď dnes ráno môj muž odchádzal do práce, povedal mi: ´Je veľa chudobných a núdznych. Vezmi túto päťdesiatku a zanes ju farárovi Büchselovi. Ten bude vedieť, čo s ňou.´“

Büchsel nemusel dlho premýšľať a zaviedol túto ženu ku krajčírovi. Keď mu dala peniaze, hodiny na veži odbili dvanásť.


Zdieľať: