Na jednom modlitebnom stretnutí sme dlho diskutovali o účinnosti modlitby. Nakoniec sme si povedali: „Prečo o modlitbe len hovoríme? Prečo sa nemodlíme? Prečo neprosíme za nejaký ´nemožný´ prípad?“

Práve v ten deň som stretol misionára, ktorý sa znechutený a sklamaný vracal domov. Vzdal sa Boha, cirkvi i všetkého. On i celá jeho rodina boli zatrpknutí a každý to vedel. Keď som sa s ním lúčil, povedal mi: „A nemodlite sa za nás!“ Stále som naňho myslel. Zmienil som sa o ňom i na tomto stretnutí. Mnohí ho poznali. Rozhodli sme sa, že sa za neho i jeho rodinu budeme modliť každý deň, či už doma alebo na spoločných stretnutiach. O týždeň na to mu vyhorel dom. Modlili sme sa ďalej. Na ďalší týždeň prišiel o dôležitý prístroj, ktorý pri svojej práci veľmi potreboval. Modlili sme sa ďalej. Nechápali sme, čo sa deje. Pôsobí to satan? Boh? Kto vlastne? Všetko, čo sme vedeli, bolo, že na konci mesiaca v poslednú sobotu, keď bohoslužba práve začínala, vošiel tento muž aj s celou svojou rodinou do modlitebne.

Mali by sme sa viac modliť.


Zdieľať: