Kazateľ Pavel Šimek v jednom svojom kázaní povedal:

Moja manželka Evička je veľmi vážne nemocná. Pred rokom a pol jej diagnostikovali rakovinu pankreasu.

Pred zverejnením výsledku z posledného cétečka nám náš syn Pavel napísal povzbudivú správu: „Mami, myslím na teba, ako to všetko zvládaš. Chcem sa modliť za dobrý výsledok. Ale aký výsledok je pozitívny? Z ľudského pohľadu je to jasné. Ale z Božieho pohľadu môže byť pozitívny výsledok pravý opak toho, čo si prajeme. Preto sa teším, že nech je výsledok akýkoľvek, bude dobrý. Ako hovorí žalm 145: „Deň čo deň ti budem dobrorečiť, chváliť tvoje meno na večné veky. Veľký je Hospodin, hoden každej chvály, jeho veľkosť sa nedá vystihnúť.“

Mne napísal: „Myslím aj na teba, tati. Viem, že prežívaš mnoho bolesti. Aj keď to nechceš dávať najavo, nesieš to vo svojom srdci. Ale môžeš sa radovať, že už toľko generácií máme ako rodina istotu v Bohu. Mamke som poslal začiatok žalmu 145. Vo veršoch 4 a 5 sa píše: „Pokolenie pokoleniu chváli tvoje činy, hlása tvoje hrdinské skutky. Úchvatnú slávu tvojej veleby a tvoje zázračné diela chcem ospevovať.“

Včera nám prednosta onkologickej kliniky v Prahe volal, že ďalšia liečba už nebude. S ľútosťou nám oznámil, že výhľad je len na niekoľko veľmi málo mesiacov. Manželka bola pri tomto telefonáte a povedala: „Ďakujem Pánu Bohu, že už nebudem musieť brať chemoterapiu.“ Povedala to úplne pokojne.

Otázky typu: Prečo Pane Bože? Kde si, Bože? sú úplne prirodzené. Nie sú prejavom slabej viery, ale hlbokej túžby porozumieť Bohu. Apoštol Pavel nám pripomína, že aj keď možno na žiadne prečo nedostaneme teraz odpoveď, nič to nemení na skutočnosti, že patríme Pánu Bohu a sme jeho deti.


Zdieľať: