Chcem vám porozprávať jedno podobenstvo.

Pred viac než 20 rokmi som sa zaľúbil do krásneho dievčaťa. Bývalo v Prahe a ja som býval v Košiciach. Nastal deň, keď sme sa stretli v Prahe, kde jej rodičia, ako rodičia každej dobrej nevesty, pripravili svadbu. Na otázky manželského sľubu sme obaja odpovedali áno. Tak sme sa stali manželmi. Po svadbe bývala moja manželka doma pri svojich rodičov a ja som odišiel domov do Košíc. Po dvoch rokoch som stretol niektorých známych a oni sa ma pýtali, či som ženatý.

„Áno,“ odpovedal som.

„Ešte sme tvoju manželku nevideli.“

„Ani ja som ju už dva roky nevidel.“

„A čo sa stalo pred dvoma rokmi?“

„No vtedy sme sa vzali.“

„A odvtedy si ju nevidel? Písal si jej aspoň?“

„Nie.“

„Telefonoval si s ňou?“

„Nie.“

„A si ty ženatý?“

„Áno, som, mám predsa sobášny list.“

Sú ľudia, ktorí boli pred rokmi pokrstení, povedali Bohu svoje áno a majú i krstný list, no s Bohom nekomunikujú ani sa s ním nestretávajú. Ale vzťah bez komunikácie a vzájomného spoločenstva s Bohom existovať nemôže.


Zdieľať: