Jeden pán farár na dôchodku veľmi tuho fajčil. Doma mal všade popolníky. V kancelárii mal zapálenú jednu cigaretu, v kuchyni si zapálil ďalšiu, lebo zabudol, že tesne predtým si dal jednu do popolníka vo vedľajšej miestnosti. Jednoducho stále fajčil. Pretože mal cigarety všade, jedného dňa dostal nápad – vyrobil si popolník, ktorý si zavesil na krk. Tam si nechával cigarety. Mal takú výhodu, že keď si tam odložil cigaretu, stále mu voňala pod nosom.

Došlo to tak ďaleko, že jedného dňa šiel na liečenie. Spriatelil sa tam s pánom, ktorý bol približne v jeho veku. Často spolu chodili na prechádzky. Za oným pánom prišla z času načas jeho desaťročná vnučka. Spriatelili sa aj s ňou a vždy, keď mali voľno, išli sa spolu prejsť a rozprávali sa.

Keď to dievčatko videlo, že stále fajčí, jedného dňa mu povedalo: „Pán farár, všetkého ste sa vzdali – vzdali ste sa rodiny, manželstva a mnohých ďalších vecí… A tohto sa neviete vzdať?“

Starého pána farára slová tohto dievčatka tak zasiahli, že odvtedy nefajčí.

Aj my môžeme investovať do života viery veľmi veľa, a predsa…


Zdieľať: