Katka chodievala cez prázdniny k starým rodičom na dedinu. Chodievala tam veľmi rada. Na dvore mali veľa zaujímavých vecí a s dedkom robili množstvo zaujímavých aktivít. Jedna vec jej tam však vadila – bolo tam veľa rôzneho hmyzu. Večer ju štípali komáre, cez deň musela niekedy utiecť pred včelami, ale najviac jej liezli na nervy muchy. Boli otravné.

Jedného dňa sa spýtala dedka: „Dedko, prečo Pán Boh stvoril muchy?“

„Pravdupovediac, sám neviem… Ale viem, prečo Pán Boh stvoril jednu muchu.“

„Jednu muchu? Ako to myslíš?“

„Vysvetlím ti to. Jedného chlapca, volal sa Alojz, rodičia volali na bohoslužbu. Nechcel tam ísť, ale pretože ho veľmi prehovárali, tak šiel. Ale rozhodol sa, že nebude počúvať. Uši si zakryje rukami, aby nepočul, čo sa tam bude hovoriť. A tak aj bolo. Keď hrali, počúval, ale akonáhle začali rozprávať, hneď si zakryl uši rukami. Stalo sa však to, že priletela mucha a začala ho otravovať. Chvíľu sa snažil nevšímať si ju, ale keď mu sadla na nos, nevydržal a musel ju rukou odohnať. A v tom začul, ako rozprávajúci povedal: ´Kto má uši, nech počúva…´ Zaujalo ho to a hoci nechcel, počúval ďalej. A vydržal počúvať až do konca. Po čase tento chlapec uveril a svoj život odovzdal Bohu.“

Kým Katka rozmýšľala o tom, čo jej dedko vyrozprával, babka otvorila v kuchyni okno a zakričala: „Alojz, Katka, poďte večerať!“

„Dedko, ten príbeh bol o tebe?“

„Áno, Katka, o mne…“


Zdieľať: