Môj malý syn chodil za mnou celé hodiny po dome. Snažila som sa mu vymyslieť nejakú hru s autíčkami, zaujať jeho pozornosť obrázkovou knihou, ale všetka moja snaha bola úplne zbytočná. Chcel byť stále pri mne. Niekedy som ho musela dokonca držať za ruku. Nemohla som si ani na päť minút sadnúť, v pokoji sa najesť ani zavolať priateľke. Cupkal za mnou ako verný tieň, nikdy ma nespustil z očí. Celý deň chcel byť blízko pri mne – a mňa to znervózňovalo.

Náhle som sa zastavila a pozrela na seba ako na Božie dieťa. Čo by sa stalo, keby som tak verne chodila celý deň za svojím Bohom? Určite by som videla, ako otvára svoju náruč a teší sa z prítomnosti svojho dieťaťa. Vyčítal by mi, že mu nedám ani chvíľu pokoj? Hneval by sa na mňa kvôli tomu, že celý deň chcem byť v jeho blízkosti? Určite nie. Keď som si uvedomila, ako veľmi ma môj nebeský Otec miluje, dokázala som zahrnúť láskou a venovať pozornosť aj svojmu malému synovi.


Zdieľať: