Narodením Ježiša Krista kladie Boh každému z nás niekoľko vážnych otázok:

Ak by ma stroj času zavial ďaleko do dejín, akým by som bol Ježišovým súčasníkom?

Dokázal by som brať vážne mladé dievča, ktoré otehotnelo pred svadbou a potom nahovorilo staršieho pána, aby si ju vzal?

Ako by som prijal túto divnú rodinu?

Požičal by som chudobným pocestným so ženou pred pôrodom aspoň niečo zo svojho priestoru na bývanie alebo by som ich poslal o dom ďalej, pretože sú akísi iní, než káže môj obyčaj?

Koľko by som bol ochotný darovať takejto rodine na úteku za slobodou pred totalitnou mocou kráľa Herodesa?

Ako by som zvládal pri sobotných bohoslužbách poznámky, ktoré sú síce skvelé, ale vyslovil ich len tesár? Koľko by som bol ochotný obetovať na podporu Ježišovej služby, keď sa okolo neho stále motá toľko podivných a spoločensky často veľmi nevhodných ľudí? Nerušila by ma táto podivná parta jeho učeníkov a skupina žien, ktorá sa o nich starala?

Ako veľmi a ako nahlas by som volal: „Hosana synovi Dávidovmu“?

Aké heslá by som skandoval o pár hodín neskôr?

Kam až by som zašiel v deň jeho popravy?

Pomohol by som mu niesť kríž?

Mal by som vôbec odvahu pridať sa ku podivínom, ktorí ho sňali z kríža a s úctou uložili do hrobu?

Mal by som odvahu plakať ako Mária a ísť pomazať telo svojho pána k ostro stráženému hrobu?

Dokázal by som mať odvahu a vieru Tomáša vyznať: Môj Pán a môj Boh?


Zdieľať: