Prišli za mnou dvaja agenti. Boli to muž a žena. Ponúkali mi akési nákupné poukážky, za ktoré som zaplatil 1 000 korún. Zarábal som vtedy 2 500 Kčs. Kúpil som to od nich, pretože som im to nedokázal odmietnuť. Bolo mi ich ľúto. Uvedomil som si, že oni sa tým živia. Nedokázal som potlačiť túžbu pomôcť im. Poukážky som však nikdy nepoužil.

Vedeli, že sú na fare, tak prišlo aj na tému, prečo verím a prečo som kňaz. Tak som povedal, že preto, lebo som uveril, že Ježiš existuje. Preto som teraz tu na tomto mieste. Poďakovali mi, podali sme si ruky a rozlúčili sa. Keď odchádzali, pani sa otočila a hovorí: „Ako ste v neho mohli uveriť? Mali ste nejakú klinickú smrť?“

V prvom momente som nevedel, čo jej vlastne mám povedať. „Nie, nemal som klinickú smrť.“

„Tak ste mali nejaké zjavenie?“

„Nie, nemal som,“ hovorím jej.

„Tak ako ste v neho mohli uveriť?“

„Uveril som preto, lebo existuje. Je to celkom jednoduché. Ak Boh existuje, potom sa dá poznať, že je tu.“ Zamysleli sa nad tým a odišli.

Je to skutočne veľmi jednoduché, ale my si to komplikujeme svojou hlavou, túžbou po sebestačnosti a vytvorením si sveta, ktorým by sme sa zmocnili Boha. Ale nie my sa máme zmocniť Boha, ale máme mu dovoliť, aby sa zmocnil on nás.


Zdieľať: