
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Najkrajším, čo ľudia vytvorili, nie sú básne, pomaľované plátna ani mramorové sochy, ale deti.
Malá misionárka
Samara má deväť rokov a žije v severnej Brazílii. Rodičia ju už od malička učili, že má milovať Boha a vzdávať mu úctu. Keď zmrzlinár prechádzal popri jej dome s cigaretou v ústach, malá Samara ho oslovila a celkom prirodzene napomenula. Vysvetlila mu, že fajčenie škodí jeho zdraviu a že Ježiš je z toho smutný.
Muž zahodil cigaretu a spýtal sa, či sa môže porozprávať so Samarinou mamou.
„Vaša dcéra je malé múdre dieťa,“ povedal. „Naučila ma, že nie je správne fajčiť. Chcem, aby ste vedeli, že už nikdy nebudem fajčiť.“
Po tejto udalosti, kedykoľvek šiel tento muž okolo ich domu, opýtal sa: „Kde je moja malá učiteľka?“ Samara začala tohto muža volať Tio, čo znamená strýko. Samarin otec sa rozprával s Tiom, a pozval ho na bohoslužbu. Tio súhlasil, no býval príliš ďaleko od cirkevného zboru, ktorý navštevovala táto rodina. Samarin otec mu ukázal modlitebňu, ktorá je bližšie pri jeho bydlisku. Tio po nejakom čase odovzdal svoj život Ježišovi.
Samara sa s radosťou delí o Božiu lásku s druhými ľuďmi a ctí svojich rodičov tým, že svojím dobrým príkladom pomáha šíriť svoju vieru. Stalo sa to prirodzenou súčasťou jej života.