Ako chlapec som sa často prechádzal s ockom, dokonca aj keď pršalo. Mal som nepremokavý plášť a gumáky. Len čo sa objavila nejaká kaluž, chcel som ju preskočiť. Ale pretože som mal ešte krátke nohy, vždy som skončil v kaluži. Otecko mi hovorieval: „Drž sa mojej ruky!“ Urobil som to. Pri ďalšej kaluži som zase skočil, ale ocitol som sa znova vo vode. Potom mi otecko poradil: „Teraz sa ma nedrž ty, ale ja ťa chytím za ruku.“ Pevne ma chytil za zápästie a potom som už preskočil každú kaluž. Nedržal som sa ja jeho, ale on držal mňa.

Teraz som už dospelý, ale každé ráno hovorím Bohu: „Pane, prosím ťa, Ty ma drž!“ Podám mu svoju ruku a on ma drží.


Zdieľať: