Cirkevný otec Augustín vo svojich Vyznaniach rozpráva príbeh, ako umierala jeho matka Monika. Spolu so svojím synom čakala v Ostii na loď, ochorela však a po niekoľkých dňoch zomrela v náručí svojho syna. V posledných hodinách pred smrťou s ním hovorila o tom, aké to bude v nebi. A pri tom, ako keby padali múry, ktoré oddeľujú tento svet od onoho, a akoby sa otvárali dvere večnosti. Ktosi sa v tej chvíli umierajúcej spýtal, či jej nie je ľúto zomrieť v cudzej krajine. Bude predsa pochovaná ďaleko od svojho domova. Ona však odpovedala: „Žiadne miesto nie je ďaleko od Boha. A ja sa nebojím, že by Boh – keď nastane hodina vzkriesenia – nenašiel miesto, kde som pochovaná.“


Zdieľať: