Otec bol alkoholik a zomrel. Matka prišla o prácu a stala sa alkoholičkou. Preto spolu s mamou skončila na najväčšom európskom smetisku, ktoré sa nachádza dvadsať kilometrov od Kremľa. Je to sedemnásť poschodí vysoká a takmer dva kilometre dlhá hromada odpadu.

Keď mala Jula 13, začala tiež piť. Na skládke si farbila vlasy a líčila sa. Čítala časopisy, ktoré tam našla a počúvala rádio. Zbierala recyklovateľné materiály pre odpadovú mafiu. Platidlom tu bola vodka.

Potom sa spriatelila s Andrejom, ktorého na smetisko doviedla jeho matka. Ako jeden z mála vôbec nepil. Ich spoločným snom bolo dostať sa zo smetiska. Keď mala Jula 21 rokov, zažila prvý šťastný moment. Zistila, že má nárok na vládnu dotáciu na bývanie, pretože vláda v minulosti zbúrala dom jej otca. Jej sen sa splnil. „Nikdy som si nemyslela, že žiť normálny život bude také ťažké,“ priznáva. O jej živote bol natočený dokumentárny film Juline sny.


Zdieľať: