Jedného dňa pridelili v koncentračnom tábore Martina Greenfielda do práčovne. Jednému z esesákov omylom natrhol golier na košeli. „Najprv ma zbil obuškom a potom tú košeľu hodil na mňa,“ spomína Martin, ktorý začal túto košeľu nosiť. Predtým si však zašil natrhnutý golier. To bola jeho prvá skúsenosť so šitím. V Osvienčime sa naučil, aký vplyv má oblečenie na človeka.

A4406 – je číslo, ktoré Martinovi Greenfieldovi vytetovali v Osvienčime, kde strávil viac ako rok. Keď sa mu podarilo prežiť hrôzy holokaustu, odcestoval do Ameriky, kde sa z neho neplánovane stal najslávnejší krajčír pánskych oblekov.

V krajčírstve sa udomácnil veľmi rýchlo. Peňazí nebolo nazvyš. Po večeroch žehlil v druhej práci obleky. Tam sa naučil množstvo vecí o typoch látok a tkanín. Najväčšiu školu mu však dal majiteľ spoločnosti, v ktorej pracoval. Mladého chlapca prezýval Martino. Vraj všetci najlepší krajčíri boli Taliani a on veril, že aj Martino ním raz bude. A mal pravdu. Z pomocníka sa stal profesionálny krajčír – pričom predtým držal ihlu iba jediný raz v živote.

„Prvú krajčírsku lekciu som získal v nacistickom koncentráku. Je to veľmi zvláštne, že natrhnutá košeľa esesáka pomohla Židovi vybudovať najslávnejšiu americkú firmu s oblekmi na zákazku. Boh má úžasný zmysel pre humor,“ dodal Greenfield vo svojej knihe.

To, čo si myslíme o iných, má na nich veľký vplyv – v kladnom i negatívnom zmysle. Preto ľudí motivujme, nie demotivujme…


Zdieľať: