Podľa čoho zistím, že už nie som až taký mladý?

Počul som, že ktosi povedal, že staroba je zlatý vek. Ale musím sa priznať, že keď idem spať, rozmýšľam, či je to naozaj pravda. Veď skôr, ako sa dostanem do postele, uši si musím dať do zásuvky, zuby do pohárika a oči na stôl. Kým zaspím, sám seba sa pýtam: Mám ešte niečo, čo by som si mohol odložiť na poličku?

Keď som bol malý, mal som červené papuče a dokázal som si dať nohy posediačky až za hlavu.

Keď som vyrástol, mal som už modré papuče, a dokázal som preskákať celú noc.

Teraz už mám čierne papuče a keď sa vyberiem do obchodu, domov sa vraciam sotva lapajúc po dychu.

*

*

„Váš vek, prosím?“ spýtal sa jednej pani štatistický pracovník.

„No,“ povedala žena, „musím si to vypočítať. Keď som sa vydávala, ja som mala osemnásť a môj manžel tridsať. On má teraz šesťdesiat, čiže dvakrát toľko ako keď sa ženil – tak ja mám teraz tridsaťšesť.


Zdieľať: