Až do druhej polovice 18. storočia boli kiahne bežným a hrôzu naháňajúcim ochorením. Ich obeťou sa stal každý tretí človek. Mnohí z tých, čo prežili, niesli trvalé následky tejto strašnej choroby – oslepli alebo ohluchli. Choroba spôsobovala boľavé rany, po ktorých zostávali strašné jazvy.
Tí, ktorí mali to šťastie a chorobu prežili, mali jednu veľkú výhodu – túto chorobu už nikdy nedostali. Z tohto dôvodu ľudia úmyselne vystavovali svoje deti ľahším formám kiahní v nádeji, že sa ňou nakazia, prežijú a tak získajú odolnosť. Bolo to však veľké riziko. Zdravé deti zväčša prežili. Ale tie, ktorých zdravie bolo chatrné, zomreli.
Edward Jenner bol lekár v dedine Berkeley v Anglicku. Miloval prírodu a pozorne sledoval prírodné zákonitosti. Jedno dievča, ktoré pracovalo na farme ako dojička, mu raz povedalo: „Pán doktor, ja sa už nemusím obávať kiahní. Ja som už mala kravské kiahne! Tie ľahko dostanete od kráv a sú celkom neškodné. Ale teraz ma chránia od pravých kiahní.“
Niekto iný by sa možno dievčaťu vysmial, ale Edwardovi Jennerovi táto myšlienky nedala pokoj. To, čo sa dozvedel, vyrozprával Dr. Danielovi Ludlowovi, ktorý bol v tomto odbore jeho učiteľom. „Je to hlúpa povera,“ povedal Dr. Ludlow. „V tom, čo to dievča povedalo, niet ani štipky pravdy.“
Ale Edward Jenner nezabudol na toto dievča. Ako roky plynuli, kontroloval a systematicky zaznamenával každý prípad pravých alebo kravských kiahní v dedine a na okolí. Uplynulo mnoho rokov, kým vypozoroval, že len jeden konkrétny typ kravských kiahní v určitom období vývoja ochorenia chráni pred pravými kiahňami.
Približne v tom čase prišla za Dr. Jennerom pani Phippsová, jedna z miestnych žien. Prosila ho, aby nejakým spôsobom ochránil jej malého syna. Osemročný Jamie bol taký slabý ako nemluvňa, preto nemala odvahu vystaviť ho ľahšej forme kiahní, ako bolo zvykom. „Obávam sa, že Jamie je príliš slabý na to, aby prežil, keď znovu prepuknú kiahne,“ povedala.
Dr. Jenner čakal práve na takúto príležitosť. 14. mája 1796 urobil na chlapcovom ramene malý škrabanec a natrel ho tekutinou z pľuzgiera kravskej kiahne. Chlapec sa nakazil neškodnými kravskými kiahňami.
O 48 dní urobil Dr. Jenner osudný krok – zámerne tohto chlapca nainfikoval pravými kiahňami. Znovu urobil chlapcovi na koži malý škrabanec a natrel ho tekutinou z pľuzgiera pravej kiahne. Bol si vedomý, že keby tento chlapec zomrel na kiahne, ľudia by ho nazvali vrahom. Ale po dvadsaťročnom štúdiu a sledovaní svojich pacientov si bol istý výsledkom.
Malý Jamie nezomrel. Dokonca ani neochorel. V priebehu niekoľkých mesiacov ďalší ľudia zaklopali na dvere Dr. Jennera a prosili ho, aby zachránil aj ich deti od kiahní. Zaočkoval mnohých miestnych obyvateľov. Použil na to duté husie brko, pomocou ktorého vniesol do škrabanca sérum z kravských kiahní.
Dr. Jenner priniesol svoje poznámky a niekoľko husích pier zo sérom do londýnskej nemocnice, ktorá sa špecializovala na kiahne. Jej riaditeľ ho vyhodil so slovami: „Ja som svetový odborník na kiahne. Viem, že neexistuje nijaký spôsob, ako sa vyhnúť tomuto ochoreniu.“
Edward Jenner preto navštívil aj iné nemocnice. „Nezmysel,“ povedali mu lekári. „Zapríčiníte to, že deti zmutujú a budú vyzerať ako kravy.“ Lekári si začali z Jennerových metód robiť posmech. Na jednej karikatúre dokonca nakreslili, ako naočkovaným ľuďom začínajú rásť kravské rohy a dorozumievajú sa bučaním.
Edward napísal článok o svojom objave. Poslal ho do Kráľovskej lekárskej spoločnosti – najváženejšieho vedeckého ústavu, aby ho zverejnili. Vrátili mu ho s poznámkou: „Najväčšiu láskavosť vám preukážeme, ak ho nezverejníme. Mohlo by to pokaziť dobré meno Kráľovskej lekárskej spoločnosti!“
Po dvoch rokoch sa Edward Jenner rozhodol, že svoj objav a výsledky svojho dlhoročného výskumu bude publikovať sám. Mnohí sa obávali pravých kiahní natoľko, že sa rozhodli radšej vyskúšať jeho postup. V priebehu 18 mesiacov zaočkoval 12 000 ľudí v Londýne, vrátane anglickej kráľovskej rodiny. Potom ho anglický parlament požiadal, aby zostal v Londýne a vyškolil ďalších lekárov.
Po roku strávenom v Londýne sa Dr. Jenner vrátil k životu vidieckeho lekára. Navštevoval kostol, ktorý bol hneď vedľa jeho domu a zadarmo očkoval tých, ktorí boli chudobní. V januári 1823 dostal mozgovú príhodu a čoskoro nato zomrel.
Vďaka očkovaniu vymizlo mnoho obávaných chorôb. Všetko začalo Dr. Jennerom, ktorý použil Bohom mu danú schopnosť urobiť svet lepším miestom pre život.
V roku 1970 dosiahla Svetová zdravotnícka organizácia úspech – v celosvetovom meradle sa jej podarilo zbaviť sa vírusu pravých kiahní. Od roku 1980 nebol zaznamenaný nijaký nový prípad výskytu tejto choroby. Vírus tejto choroby existuje len ako starostlivo strážená vzorka v biologických laboratóriách.
Edward Jenner prvýkrát použil slovo „vakcinácia“ (očkovanie) na opis svojej liečby. „Vacca“ je totiž latinské slovo pre kravu.


Zdieľať: