Tomáš Masaryk mal to šťastie, že mu rodičia pomáhali fyzicky i psychicky sa vyrovnať s novým stavom. Po pol roku od havárie dokázal 20 minút sedieť vo vozíku. Ale nevzdával sa. Vždy dúfal, že časom sa to zlepší.

Tomáš začal na vozíku športovať. Venuje sa tenisu. Bol už na rôznych súťažiach. Pracuje v medzinárodnom obchode a príležitostne máva motivačné prednášky na tému: „Všetko je možné!“ Je ženatý a má dve deti.

Keby sa nebola stala osudná nehoda, mohol byť profesionálnym futbalistom. Ale… „Nevraciam sa k tomu. Čo mi to pomôže? Minulosť nezmením. A budúcnosť… Mal som na stole kontrakt, pred sebou vysnívanú budúcnosť futbalistu. Zmenila to jedna sekunda. Preto si užívam každý deň. Uvidíme, čo bude ďalej. Ide o to, aby človek prijal aktuálny stav. Nedá sa to zo dňa na deň. Je to dlhodobý proces. Človek musí byť trpezlivý a nikdy sa nevzdávať!“


Zdieľať: