Vedomie hriešnosti Martina ubíjalo. Túžba zbaviť sa hriechu a žiť v pokoji s Bohom viedla Martina Luthera k tomu, že sa rozhodol vstúpiť do kláštora a stať sa mníchom. Keď si splnil denné povinnosti, najradšej študoval Božie slovo. Našiel ho reťazou prikované ku kláštornému múru. Čím viac bol usvedčovaný z hriešnosti, tým viac sa snažil svojimi skutkami získať odpustenie a pokoj. V kláštore žil veľmi prísnym asketickým životom. Často sa postil a celé noci modlil. Dobrovoľnými telesnými trestami potláčal prirodzené žiadosti. Neváhal priniesť akúkoľvek obeť, len aby mohol prísť k Bohu s čistým srdcom. Neskôr povedal: „Bol som skutočne zbožným mníchom. Pravidlá svojej rehole som zachovával veľmi prísne. Myslím si, že ak by sa nejaký mních mohol dostať do neba pre svoje dobré skutky, potom by som to bol určite ja.“

Napriek nadľudskému úsiliu vo svojom vnútri nepocítil úľavu a ocitol sa pokraji zúfalstva. Keď sa mu zdalo, že je všetko márne a stratené, Boh mu poslal priateľa.


Zdieľať: