
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Majme miesta, ktoré nám pripomínajú, že máme ďakovať a prosiť.
Bežec
Stanislav Ďuriga začal behať, keď mal 15. Svoj prvý maratón zabehol ako 31-ročný. Teraz už netrénuje, len behá. Do behu vkladá celé svoje telo aj ducha. Jeho mottom je: Nie je dôležité vyhrať, ale to, aby bol človek šťastný.
Tento rok zabehol 14 maratónov za 14 dní. Keď sa blížila Veľká noc – pripomienka ukrižovania Ježiša Krista – povedal si, že koľko bolo zastavení, toľko zabehne maratónov. A podarilo sa. Keď sa v prvé ráno pripravoval na prvý maratón, nemohol nájsť vhodné tričko s dlhým rukávom, tak si nechal pyžamo. A v tom pyžame zabehol všetkých 14 maratónov. Vždy, keď bežal okolo nejakého kostola, ďakoval Bohu za všetko a prosil. Svojou vlastnou ‘bežeckou krížovou cestou‘ chcel vyjadriť svoju vďaku Bohu, anjelom, rodine i podporovateľom. Raz sa mu dokonca stalo, že nemal šnúrky, tak si namiesto nich navliekol do tenisiek medené drôtiky.
Dnes má odbehnutých 160 maratónov a asi 30 ultramaratónov. Jeho najdlhší beh trval 12 hodín a zabehol takmer 123 km. Podľa neho ak človek behá maratóny, potrebuje veľa pokory a trpezlivosti.