Aleš Kocián spomína: V ten deň mi odpadlo dopoludňajšie vyučovanie a stačilo mi doraziť až na to popoludňajšie. Mal som učiť dve hodiny nemčiny. Tých pätnásť kilometrov som jazdieval na bicykli. Niekde zhruba v polovici cesty mi zrazu v lese praskli dva špice výpletu zadného kolesa. Domov po auto ďaleko, peši do školy tiež ďaleko. Na bicykli to nejde, hneď by z kolesa bola osmička. A o chvíľu bude trieda plná nestrážených puberťákov.

Dnes by som asi zdvihol telefón, ale vtedy boli mobily ešte v plienkach. Jediná linka mala, má a vždy bude mať neobsadený tón. „Dôveruj Hospodinovi celým srdcom…“ Modlil som sa celú cestu a… došiel som. Bez osmičky.


Zdieľať: