Albert Schweitzer bol veľmi všestranný človek – uznávaný filozof, teológ, kazateľ, vysokoškolský profesor, umelec, spisovateľ a vynikajúci organista a teoretik v odbore stavieb organov. Rozhodnutie, že do Afriky nepôjde ako misionár, ale ako lekár, znamenalo pustiť sa aj do štúdia medicíny.

Okrem jediného priateľa o svojom rozhodnutí dlho s nikým nehovoril. Dobre vedel, aké reakcie jeho rozhodnutie vyvolá. Keď napísal rodičom a priateľom, že po dôkladnom zvážení sa rozhodol vyštudovať i medicínu a odísť ako lekár do rovníkovej Afriky, strhla sa hotová búrka. Jedni ho chceli od toho odhovoriť, vzbudiť v ňom proti tomu odpor. Iní sa nad ním pohoršovali. Boli aj takí, čo to vyhlasovali za čisté bláznovstvo. Vytýkali mu, že je to očividná ľahkomyseľnosť, že sa správa ako človek, ktorý chce zakopať svoju hrivnu. Prekvapení boli hlavne rodičia. Nevedeli pochopiť, ako sa pri svojom talente a schopnostiach, ktoré mu otvárali toľko možností a sľubovali v živote skvelú kariéru, mohol rozhodnúť pre niečo také.

Do Afriky! Do pralesa! Kde striehnu toľké nebezpečenstvá – horúčky, samota, nepriateľskí domorodci a divá zver! K rodičom sa pridali aj súrodenci, strýkovia a tety, bratranci a sesternice. Všetci naňho naliehali, aby svoje rozhodnutie zmenil. Ešte by vraj ako-tak chápali, keby chcel odísť do pralesa na určitý čas ako misionár, tak na 2-3 roky. Osopili sa naňho aj kolegovia teológovia. Boli by ho vraj chápali, keby sa rozhodol odísť do Afriky preto, že chce hlásať pohanom Božie slovo. Ale ako lekár? Našli sa aj priatelia, čo sa naozaj začali obávať o jeho zdravie a robili si starosti, či nestráca rozum. Poniektorí sa od neho celkom odvrátili. Domnievali sa, že ak sa niekto odhodlá v jeho veku a postavení na čosi také, môže to byť len výsledok čohosi chorobného. Ale rozhodnutie už padlo. Poriadne mu to zožieralo nervy, ale napriek všetkému vydržal medicínu vaštudoval a odišiel do Afriky.


Zdieľať: