Niekoľko týždňov po skončení strednej školy som dostal dva listy. V jednom bolo oznámenie, že som prijatý na vysokú školu; v druhom že ma prijali do práce v jednom poľnohospodárskom odvetví.

Po mnohých modlitbách, zvažovaní a hľadaní rád som sa napokon rozhodol, že pôjdem radšej študovať ako pracovať. Na letnej brigáde som si zarobil nejaké peniaze, tak som si mohol kúpiť nejaké nové oblečenie a zaplatiť všetky vstupné poplatky. Na školné mi, žiaľ, veľa nezostalo. Musel som pracovať popri štúdiu, aby som to mohol zaplatiť. Aj keď som pracoval veľa, stále to bolo málo na to, aby som mohol všetko zaplatiť.

Jedného dňa som sa dozvedel šokujúcu správu. Potrebujem zaplatiť 150 dolárov, ak sa chcem zapísať na ďalší semester a ďalších 18 na nové knihy. Vedel som, že rodičia mi nemôžu pomôcť. Nemal som nijaký zdroj, odkiaľ by som mohol získať tieto peniaze.

Vybral som sa na blízky kopec, kde bolo ohnisko. Asi v polovici cesty som si sadol na trávu a začal sa modliť. Vytiahol som prázdnu peňaženku z vrecka, otvoril ju a ukazoval Bohu, že nemám žiadne peniaze. Ako som sa modlil a rozmýšľal, čo robiť, dostal som vnuknutie pozrieť sa do bočného vrecka peňaženky. Nepamätám si, že by som tam niekedy dával nejaké peniaze. Bol som z toho trochu zmätený. Na moje prekvapenie ktosi – predpokladám, že buď otec alebo mama – mi tam dali 20 eurovku.

„No,“ pomyslel som si, „2 eurá dám desiatok a zostane mi presne 18 na knihy.“ Ale napokon som sa rozhodol, že pôjdem najprv domov.

Keď som sa vrátil do školskej budovy, vo svojej poštovej schránke som našiel list. Bol od mojej sestry a bola v ňom peňažná poukážka.

Pred ôsmimi rokmi som kúpil kravu a teliatko za 75 dolárov. Býček sa práve narodil a krava bola chorá. S otcovou pomocou som sa o kravu staral, takže sa uzdravila a aj teliatko vyrástlo. Ďalšie tri roky som predával susedom mlieko. Keď som začal chodiť na strednú školu, ponúkli mi za kravu i teliatko 175 dolárov. Predal som ich. Peniaze som dal mame a povedal jej, aby z nich odovzdala desiatok, niečo si nechala a zvyšok poslala sestre, ktorá práve začínala študovať na vysokej škole.

Nebola to pôžička. Bol to dar. Časom som na to zabudol. Ale sestra nie. A ani Boh nezabudol.

V ten rok som sestre ani raz nenapísal. Ako mohla vedieť, že nutne potrebujem peniaze? Ani ja som nevedel, že budem potrebovať peniaze – až do tohto rána. V obálke bola poukážka na 150 dolárov s vysvetlením, že sa jej konečne podarilo našetriť túto sumu, aby mi mohla vrátiť.

Obálku s poukážkou poslala pred niekoľkými dňami. Dostal som ju práve v deň, keď som potreboval.


Zdieľať: