Učila som štvorročné deti v nedeľnej škole. Pozorne ma počúvali. Snažila som sa živo im opísať, aké to bolo, keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi na rozbúrenom mori.

„Fúúúúkal silný vietor a malá loďka sa kýýýýývala zo strany na stranu. Vietor robil veeeelikánske vlny, ktoré špliechali vodu až do loďky. Takže všetci už boli úúúplne mokrí. A čo sa stane, keď je loďka plná vody?“

„Potopí sa,“ volali deti.

„Presne tak,“ pokračovala som s vážnou tvárou. „Veeeľmi sa blýskalo a hromy boli taaaké silné, že učeníci sa triasli.“

Keď som dospela k záveru, že som v týchto drobčekoch vyvolala určité obavy o osud učeníkov v loďke, spýtala som sa ich: „Keby ste vy boli v tej malej loďke a bola by taká hrozná búrka, báli by ste sa?“

Jedno malé dievčatko sa mojím hrôzostrašným opisom nenechalo vyviesť z miery. Pokrčilo ramenami a povedalo: „Nie, keby bol v tej loďke so mnou Ježiš.“

Na túto odpoveď nikdy nezabudnem.

V živote sa môžeme ocitnúť v rôznych situáciách, ale keď je s nami Ježiš, nemusíme sa báť. Toto malé dievčatko objavilo tajomstvo večného pokoja.


Zdieľať: