Jeden muž sa vybral na túru do aljašských hôr. Dúfal, že do tábora dorazí ešte pred ohlasovanou snehovou víchricou. Ale nepodarilo sa mu to. Začala zúriť taká snehová búrka, že nevidel ani meter dopredu. Tvár mu bičovali ostré snehové a ľadové krúpy. Veľmi ťažko bolo orientovať sa. Aj keď vedel, že tábor musí byť veľmi blízko, stratil smer. Nedokázal sa rozhodnúť, ktorým smerom pokračovať v ceste. Napokon v tme klesol do záveja – uzimený, mokrý a úplne vyčerpaný. Nevládal ísť ďalej. Vzdal sa. Zmieril sa s tým, že tu musí zmrznúť.

Ako tak chvíľu ležal, zazdalo sa mu, že počuje akýsi tlmený plač, ako keby skuvíňalo nejaké šteniatko. Niečo zakričal a snažil sa plaziť za zvukom. Podarilo sa mu nájsť psíka, ktorý sa tiež stratil v búrke. Šteniatko bolo premrznuté na kosť. Muž mu začal rýchlo šúchať srsť. Snažil sa rozprúdiť mu krv, aby psík prežil. Zohrieval psíka svojím dychom. Robil to celú noc, aby ho udržal pri živote.

Nasledujúceho dňa ich oboch našli poľovníci z dediny. V snahe udržať v noci psíka pri živote, muž zachránil život aj sebe.


Zdieľať: