V 17. storočí žil v Anglicku muž menom John Bunyan. Bunyan bol dlhé roky vo väzení pre svoju vieru. Vo väzení napísal nádhernú knihu, ktorá je dodnes aktuálna. Zobrazuje v nej život kresťana ako nebezpečnú dobrodužnú púť. Začína slovami: „Nejaký človek žije v meste Márnosti. Zrazu začína byť akýsi nespokojný. Preto rozmýšľa: ´Niečo tu nesedí. Nemám pokoj, som nešťastný. Musím niekam odísť.´ Porozpráva sa so svojou ženou, ktorá mu vysvetlí: ´Si nervózny. Potrebuješ si poriadne oddýchnuť.´

Nič mu však nepomáha. Vytúžený pokoj neprichádza. Jedného dňa si uvedomí: ´Nič mi nepomáha. Musím odísť z tohto mesta.´ Keď odchádza, zistí, že na chrbte nesie akési bremeno. Chce ho zložiť, ale nevie sa ho zbaviť. Čím ďalej putuje, tým je bremeno ťažšie. Doteraz to bremeno až tak necítil. Považoval ho za niečo samozrejmé. Ale čím je ďalej od mesta, tým je jeho bremeno väčšie. Veľmi ťažko sa mu stúpa do kopca. Nakoniec už nevládze ísť ďalej, už tú ťarchu nevládze uniesť. Za jednou zákrutou sa pred ním odrazu vynorí obraz kríža. Skoro v bezvedomí padne pod kríž, pevne sa ho chytí a vzhliadne k nemu. V tom okamihu cíti, ako sa bremeno uvoľňuje a s rachotom padá do priepasti.

Je to nádherný obraz toho, čo môže človek zažiť pri kríži Ježiša Krista.


Zdieľať: