Muž, ktorý zavolal Hudsona Taylora, aby sa modlil za jeho ženu, pozrel najprv na deti, potom na Hudsona. „Vidíte, v akej sme hroznej situácii,“ povedal. „Keby ste nám mohli pomôcť, pre Božie zmilovanie, prosím.“

Hudsonovou mysľou prebleskli slová biblického verša: „Tomu, kto ťa prosí, daj.“ Vedel, čo má robiť. Strčil ruku do vrecka a vytiahol mincu. Podal ju mužovi s vysvetlením, že to sú všetky peniaze, ktoré na tomto svete má, a že Boh je jeho Otec, ktorý sa stará o všetky svoje deti. Keď si muž zobral mincu, Hudsona naplnil pokoj a radosť. V jeho vnútri sa niečo zmenilo. Dôvera Bohu už nebola len myšlienkou, ale novou skutočnosťou v jeho srdci.

Hudson si celou cestou domov spieval. Jeho srdce sa cítilo práce také ľahké ako jeho vrecko. Keď prišiel domov, zjedol poslednú porciu vločiek a vôbec pritom nerozmýšľal, odkiaľ bude mať ďalšie jedlo.


Zdieľať: