V lete 1743 bolo hnutie, ktoré viedol John Wesley v Anglicku, zvlášť ohrozené. Vo Swindone zbor dobrovoľných hasičov namieril hadice s vodou na účastníkov zhromaždenia pod šírym nebom. Na iných miestach do nich hádzali všetko – od pomyjí až po zhnitú zeleninu a vajcia. Keď John kázal vo Wednesbury, zaútočilo asi tristo mužov na dom, v ktorom býval. Keď vyšiel von a prihovoril sa im, zdalo sa, že ich hnev poľavil. Dohodli sa, že spolu pôjdu k miestnemu policajnému úradníkovi a celú situáciu s ním preberú.

John šiel vpredu a húf ľudí za ním. Ale úradník už spal a odmietol vstať z postele. Mužov to rozhnevalo. Nazlostený dav sa rozhodol odviesť Johna k inému sudcovi. Cestou sa k nim pridali ďalší buriči. Ľudia žiadali Johnov život. Boli čoraz násilnejší a John sa začal obávať o svoj život. V centre mesta vyčerpaný John zakričal: „Ste ochotní vypočuť ma?“

„Nie! Nie!“ kričali mnohí z davu. „Preč s ním! Zabite ho!“

„Čo zlé som urobil? Komu z vás som ublížil slovom alebo skutkom?“ John žiadal ľudí, aby skúmali svoje srdcia a zamysleli sa nad tým, čo robia. Nakoniec sa pomodlil.

Keď zostúpil zo stoličky, na ktorej stál, jedného z vodcov jeho slová tak dojali, že povedal: „Pane, dám za vás svoj život. Poďte za mnou a nikto vám neskriví ani vlas na hlave.“ Vystúpili ďalší traja muži a ponúkli sa Johnovi, že ho odvedú do bezpečia. Jeden sa postavil pred neho, jeden za neho a po jednom z každej strany. Ako spolu kráčali vpred, dav sa v tichosti rozišiel a nechal ich odísť.


Zdieľať: