Členovia malého baptistického zboru na Aljaške stavali novú modlitebňu. Nový kazateľ býval s manželkou a tromi malými deťmi hneď vedľa a tak bol na stavbe od rána do večera. Obvykle brával so sebou dve staršie deti. Osemročný Brian celkom rád pomáhal robotníkom, malá Megan sa hrala na piesku. Jeho manželka sa mohla aspoň chvíľu pokojne venovať domácim prácam a polročnému bábätku.

Jedného odpoludnia zverila opäť svoje staršie deti do manželovej opatery a odišla na návštevu. Tentoraz sa však zdržala dlhšie. Bolo jej jasné, že manžel a deti už budú určite hladní. Doma ich však nenašla. Rozbehla sa teda na stavbu. Už z diaľky sa jej zdalo, že niečo nie je v poriadku. Robotníci preliezali každý kút a všetci hlasno volali malú Megan. Mladá žena pochopila, že sa stratilo jej stvorročné dieťa. Čo si počne? Skupina mužov systematicky prehľadávala stavbu od povaly po pivnicu, ale dievčatka nikde. Zostávala už len jediná možnosť – že sa dieťa vybralo do blízkeho lesa. Všetci už mysleli na to najhoršie. Okolo sa potulujú vlci a nedávno tu videli aj medveďa. Vzápätí sa však ozval radostný výkrik. Jeden z robotníkov sa objavil s malou Megan v náručí. Našiel ju za staveniskom, ako na malej čistinke pokojne spala vedľa svojho plyšového medvedíka. Zatiaľ čo ju všetci hľadali a strachovali sa o jej život, ona nemala tušenie, že je v nebezpečenstve – že sa stratila. Nebola v tom prvá, ani posledná.

Koľkokrát sa stalo, že sme boli v nebezpečenstve a vôbec sme si to neuvedomovali? Až po tom…

Nezabudnime aj dnes z celého srdca poďakovať Bohu za ochranu a záchranu.


Zdieľať: