Keď bývalý československý diskár Ludvík Daněk končil s aktívnym športom, vo svojej zbierke mal olympijské medaily všetkých hodnôt aj zlatú a striebornú medailu z majstrovstiev Európy. V tom čase takmer nikto nechcel veriť, že keď mal dvadsať, lekári mu hovorili, že skončí na invalidnom vozíku.

Keď raz šiel s kamarátom na motocykli, v zákrute dostali šmyk a skončili v priekope. Mal pomliaždenú chrbticu a natrhnutú ľadvinu. Podstúpil niekoľko ťažkých operácií. Lekári mu predpovedali, že jeho jediným športom bude pomalá a opatrná chôdza. Alebo bude ako divák sledovať hod diskom z tribúny.

Po piatich mesiacoch väzenia na posteli odchádza z nemocnice s lekárskym odporúčaním, že môže pracovať len v suchu a teple a bez väčšej fyzickej námahy. Najprv len chodil, potom začal behať a posilovať. O rok už hádzal diskom. Potom päť rokov tvrdo trénoval a ďalších 13 rokov sa zúčastňoval rôznych súťaží. Do histórie tohto športu sa zapísal zlatým písmom.


Zdieľať: