Vyrastala som v banskom mestečku na Sibíri. Všetko tam bolo zaprášené čiernou sadzou. Dokonca aj konáre na stromoch boli čierne. Skoro každý v meste bol chorý, a väčšina – vrátane môjho otca – mali rakovinu.

Spolu s manželom sme sa presťahovali na juhozápad Ruska, kde bol lepší vzduch. Onedlho nato som začala mať zdravotné problémy. Šla som k lekárovi, ktorý mi povedal, že mám pokročilé štádium rakoviny a onedlho zomriem. Neponúkli mi už žiadnu liečbu. Preto som sa rozhodla bojovať s chorobou sama.

Hľadala som nejaké rady, ako liečiť rakovinu. Dozvedela som sa o rôznych kúrach, ako napríklad liečenie prostredníctvom psychotroniky, ktorá je v Rusku veľmi populárna.

Vtedy som nepoznala Boha, a tak som netušila, ako si vybrať správnu liečbu. Cez zimu je v Rusku sviatok, ktorý volajú „deň krstu“. Ľudia veria, že rieky sa v tento deň stávajú svätými a ak sa ľudia napijú vody z rieky alebo sa do rieky ponoria a pošepkajú pritom svoje prianie, môžu byť uzdravení. Za pokus to stálo. Vtedy všetko stálo za pokus.

V ten deň som šla k rieke, aby som sa do nej ponorila a vyslovila svoje prianie za zdravie. Vkročila som do ľadovej vody a modlila sa: „Bože, ak existuješ, prosím ťa uzdrav ma.“ Po tejto udalosti som už nemala žiadne symptómy rakoviny. Viem, že ma uzdravil Boh, nie voda, do ktorej som vstúpila.

Spolu s manželom sme uverili a našli Pána Boha. Ale bola to dlhá a bolestivá cesta.

Galina Stojkova


Zdieľať: